CK Leonardo

Mexiko

Mexiko

Základné informácie

Hlavné mesto: Mexico City

Rozloha: 1.964.375 km2

Počet obyvateľov: 120.286.000

Úradný jazyk: španielsky

Náboženstvo: 83% rímsko-katolícke, 7% evanjelické

Mena: mexické peso (MXN)

Mexiko

Aktuálne počasie

infolinka

Mexiko

Mexiko, plným názvom Spojené štáty mexické, španielsky Estados Unidos Mexicanos, je federatívna republika na americkom kontinente. Geopoliticky býva radené buď k Severnej Amerike alebo k Strednej Amerike. Na severe hraničí s USA (pohraničná rieka Río Bravo del Norte, v USA nazývaná Rio Grande, dlhá 3023 km, je zároveň najväčšou riekou krajiny) a na juhu s Guatemalou a Belize. Rozloha mexického územia je takmer 2 milióny kilometrov štvorcových, po Brazílii a Argentíne je Mexiko treťou najväčšou krajinou Latinskej Ameriky. Krajina je rozdelená na 31 spolkových štátov a dištrikt hlavného mesta. Niektoré názvy štátov a miest nesú mená historických osobností Mexika, iné sú indiánskeho pôvodu.

Celková dĺžka mexického pobrežia je 9219 km. K Mexiku patrí tiež niekoľko ostrovov ležiacich na západe v Tichom oceáne, a na východe okolo pobrežia v Mexickom zálive, či v Karibskom mori. Najvyššou horou Mexika je Pico de Orizaba (alebo tiež Citlaltépetl) s nadmorskou výškou 5636 m, najnižším bodom je preliačenina neďaleko Mexicali (-10 m). Na juhu sa pri pobreží tiahne úzka Stredoamerická priekopa dosahujúca hĺbok cez 6000 m.

Mexiko leží v subtropickom pásme. Krajina sa delí na štyri výškové podnebné pásma. Na juhu sa delí rok na obdobie sucha a dažďov - tie dosahujú maximá v letných mesiacoch. Na východnom pobreží závisí zrážková činnosť v lete na pasáte vanúcom z Atlantiku, v zime na vetre zo severu. Pacifické pobrežie je suchšie. Zvlášť Kalifornský poloostrov a severná časť západného Mexika má zrážok málo.

Flóra

Na juhu a východe sa stretávame s tropickou flórou v typickom dažďovom lese. Rôzne druhy paliem prepletených liánami, oživené pestro sfarbenými orchideami. Pestuje sa tu palma olejná, cukrová trstina, sisal, kokosovník, kakaovník, káva a kukurica. Pod hranicou večného ľadu na vrcholoch hôr nachádzame naopak severoamerickú holoarktickú flóru. Aj napriek tomu, že povrch Mexika nie je príliš zalesnený, rastie tu celá rada druhov stromov. Zvlášť často sa vyskytujú céder, dub a borovica, vo vyšších polohách jedľa. Hospodársky význam má aj drevo tropických stromov, používané v nábytkárskom priemysle (mahagón) alebo na farbenie kempešiek. Charakteristickou rastlinou celého Mexika je kaktus, vyskytujúci sa v stovkách druhov. V horských oblastiach Mexika sa pestuje cukrová trstina, káva, pšenica a proso. Severnejšie sa nachádzajú pastviny a lúky. V Mexiku sa pestuje tiež veľké množstvo tropického ovocia a rôznej zeleniny, predovšetkým chilli a rajčiny. Úplne na severe krajiny sa darí bavlníku, hlavne pri ústí riek Colorado a Rio Grande.

Fauna

Zverena číta tisíce druhov, z ktorých väčšinu tvorí hmyz. V Mexiku nachádzame zvieratá, žijúce v oboch častiach amerického kontinentu. Zo Severnej Ameriky pochádzajú medvede, vydry, jelene, z Južnej potom jaguár, pásovec, mravenečník a množstvo opíc. Žijú tu aj dikobrazy, rôzne hlodavce a mnoho ďalších cicavcov ako napríklad tapír. Zo zvierat, ktoré doviezli do Ameriky až Európania, nájdeme vo voľnej prírode divokých potomkov španielskych koní. Ďalej sa v Mexiku vyskytuje mnoho obojživelníkov a plazov. Najväčšie nebezpečenstvo predstavujú početné a prudko jedovaté štrkáče. Z vtáčej ríše je tu zastúpených mnoho druhov, od maličkých kolibríkov až po supy a orly. Najznámejším mexickým vtákom je však pravdepodobne moriak, divoký predok dnes po celom svete rozšíreného moriaka domáceho. Vo vodách severnej časti Kalifornského zálivu žije kriticky ohrozená sviňucha kalifornská. Predovšetkým stred krajiny sa vyznačuje chovom dobytka, prasiat, koní, kôz a ovcí.

V Mexiku funguje rozsiahla sieť rôznych chránených území, ktoré spravuje štátna organizácia Národná komisia pre prírodné chránené územia. V septembri 2011 existovalo celkom 174 území, ktoré boli zaradené pod istý stupeň ochrany. Súhrnná výmera všetkých chránených území dosahoval hodnoty 253 848 m². Päť z týchto území figuruje zároveň na Zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Jazyky

Úradným jazykom Mexika je španielčina s totožnou gramatikou ako v Španielsku. Mexická španielčina však má slovník obohatený o množstvo slov prevzatých z indiánskych jazykov, ktorých je v Mexiku celkom 62. Najrozšírenejšia je aztéčtina - nahuatl.

Prírodné bohatstvo, priemysel

Mexiko oplýva značným prírodným bohatstvom. V koloniálnej dobe bolo cenené zvlášť zlato a striebro, ťažilo sa i olovo, zinok, meď a železo. Dnes tvorí mexický podiel na svetovej produkcii striebra viac ako 20% a Mexiko je stále najväčším producentom tohto kovu. Významná je aj ťažba uránu, síry, grafitu, ortuti, cínu a antimonu atď. Najväčšie nerastné bohatstvo zo súčasného pohľadu však predstavuje ropa a zemný plyn. Prevažuje priemysel chemický, strojárenský, potravinársky, textilný a tiež hutnícky.

Dejiny

V predkolumbovskom období sa na území dnešného Mexika rozvíjali mezoamerické civilizácie. Po príchode Európanov do „Nového sveta" dobyl medzi rokmi 1519 a 1521 conquistador Hernán Cortés Aztécku ríšu, krátko nato obrátili Španieli pozornosť na ostatné indiánske štáty v oblasti, pričom posledný dobyli v roku 1697. V roku 1535 založili Španieli svoju kolóniu Nové Španielsko s hlavným mestom Ciudad de México na mieste hlavného aztéckeho mesta Tenochtitlán priamo na území vysušeného jazera. V prvej tretine 19. storočia síce získalo Mexiko nezávislosť na Španielsku, ale po prehratej Mexicko-americkej vojne (1846 - 1848) stratilo Mexiko rozsiahle územie na severe štátu (Texas). Vlády nad krajinou sa na čas zmocnili aj Francúzi (1864 - 1867). Zakladateľom moderného mexického štátu je Benito Juárez, prvý prezident indiánskeho pôvodu v Amerike. Vďaka objavu ropy v Mexickom zálive je životná úroveň v krajine relatívne vyššia než v ostatných latinskoamerických krajinách. Mexiko má činné sopky a je ohrozované zemetraseniami. V roku 1985 jedno také napáchalo veľké škody v hlavnom meste.

Počas Mexickej revolúcie sa v chudobných častiach Mexika (predovšetkým Chiapasu) sformovalo hnutie EZLN, vedené Emilanom Zapatom, ktoré nakoniec vytvorilo na juhu krajiny vlastnú autonómnu oblasť a dodnes je v konflikte s mexickou vládou.

Väčšinu z celkového počtu obyvateľov Mexika, 120.287.000 tvoria Mesticovia (miešanci Indiánov a belochov) 60%, indiáni 30% a belosi 9%. V súčasnosti je Mexiko kresťanskou krajinou - prevažujú rímski katolíci, nasledovaní protestantmi a židmi. Väčšina domorodého obyvateľstva praktikuje kombináciu svojho pôvodného náboženstva s kresťanstvom.

Mexiko už v minulosti niekoľkokrát hostilo významné športové podujatia: v roku 1968 sa tu konali letné olympijské hry, v roku 1970 a následne v roku 1986 majstrovstvá sveta vo futbale. Od roku 2004 je Mexická rallye súčasťou Majstrovstiev sveta v rallye.

Mexiko patrí ku krajinám s vysokou gramotnosťou a vyspelým školským systémom. Chýbajú však učitelia so znalosťou indiánskych jazykov. Asi 2 milióny indiánov ovláda len svoju tradičnú reč, ďalšie 2 milióny k tomu hovoria čiastočne španielsky.